Spoznávanie regiónov sa počas leta dá nielen teplom (a spaním aj vonku) ale aj dĺžkou slnečného svitu, čo umožňuje aj 12 hosinové etapy. Keď sa dvojhodinová prechádzka či celodenný turistický výlet stane spoznávaním prírody ale najmä prístupom človeka k nej urobíte v spoznávaní aspoň krok dopredu. Spoznávanie začína hneď ráno. Akási skupinka a jednotlivci prichádzajú vlakom. Mama a tri deti tiež. Majú len najnutnejšie veci v baťohoch. Iné osoby prichádzajú SUV a každá svojím, veď prečo by sa delili keď ich pocit výnimočnosti je ukázať druhým že sú pod nimi. A vazmú si do prírody aj značkové oblečenie a silný reproduktor aby ich bolo počuť doďaleka. Samozrejme že každý obal z jedla sa snaži odhodiť čo najbližšie veď to tam niekto po nich pozbiera. Ostatné deti sú prekvapené a pýtajú sa mamy prečo oni berú obal z tyčinky, horalky, cukríkov a iný nemusia. Vzorná mama zbiera obaly po extra ľuďoch a vysvetľuje deťom, že príroda je jedna pre všetkých a mali by sme sa k nej správať ako doma v obývačke, kde všetko má svoje miesto a odpadky je potrebné vziať so sebou a odhodiť do koša. Deti si pri takomto strete uvedomujú že svety a postoje ľudí sú rôzne. Niektor´ych arogentné, lebo si myslia že si to môžu dovoliť. Rovnako ako sused vyhodí odpad za bránu dvora, veď to už nie je môj dvôr a čo tam po iných, čo okolo toho hnilého a v lete dobre zapáchajúceho odpadu kráčajú každý deň. Napr. v Rakúsku či Nemecku by sa to nestalo a ak tak len pár hodín a majiteľ odpadu by dostal pokutu a povinnosť do 24 hodín odpad odviesť na správne miesto. No na Slovensku sa nič nedeje a nikto nič nemôže. Zvlášť ak je to blízky človek primátora či starostu. Zvláštne že tolerujeme to čo nemáme tolerovať a na zbytočnostiach si potrpíme až veľmi. Prírodu si ničíme míľovými krokmi pred očami častokrát aj s dobrozdaním starostu, primátora či iných kompetentných. ktorí tomu majú zabrániť. Ak sa to deje v každej druhej obci či meste výsledok je katastrofálny.